Strach

Mamina rozpráva : Ono to prebiehalo tak, že sa v noci zobudil so strašným revom, škriekal, vrešťal. Nezrozumiteľne a nepríčetne rozprával. Akákoľvek snaha ho utíšiť bola márna. Dotýkanie, hladkanie, prihováranie sa nepomáhalo. Nespoznával nás, odstrkával nás rukami, akoby niečo a niekoho odháňal a snažil sa brániť. Bol nepríčetný. Len nepríčetne vrešťal a vrešťal a nevedeli sme ho utíšiť. Akoby bol ovládaný nejakým démonom. A často to trvalo aj hodinu a pól. Mal zatvorené oči, niekedy otvorené a vtedy sme si mysleli, že je hore. Musela som ho zobudiť, odreagovať ho napríklad zažatím svetla, pustením televízie... Občas som ho musela až obliať studenou vodou. Toto sa dialo niekedy aj dva krát za noc. Bolo to veľmi vyčerpávajúce pre mňa a manžela. Cítili sme veľkú bezmocnosť, beznádej. Nevedeli sme mu pomôcť.
Začalo to vtedy, ako sme boli na dovolenke, na Cypre. Myslela som si, že je to od bolesti, išli mu zuby a bolo tam veľmi teplo. Tak som ho vždy osprchovala. Upokojil sa vždy po sprche. Boli sme tam letecky. Jedli sme tam veľa orieškov kešu. Bol veľa vysypaný, pravdepodobne z tých orieškov. Na Cypre chodil neskôr spávať ako za normálnych okolností.
Aký je? Odjakživa málo plakal, bol pokojný, stále vysmiaty, usmievavý, šťastný. Smiali sa mu očká, bezproblémový. Len so spaním bývali problémy. Nespáva sám ani doteraz. Niekedy ho ani manžel nemohol uspávať, musela som ja. Len mňa chcel. Problémy s dojčením, nevedel sa dobre prisať. Má rád mlieko. Je radšej vonku a odjakživa spával v kočíku, na balkóne.
Predpis : Dulcamara 30 CH, zmizli vyrážky a nočné desy trocha ustúpili, neopakovali sa tak často. Potom sme pokračovali Stramonium 200 CH. Nočné desy ustúpili úplne. Doteraz nemá žiadne nočné desy, spáva už sám.