Zajace

Mám v mojej opatere pána, čo má 71 rokov. Má sa veľmi dobre. Niekedy bral lieky na spanie a aj na upokojenie. Mal neurózy, tras žalúdka, točenie hlavy a nespavosť a aj iné problémy, ktoré buď zmizli alebo sa zmiernili.

Zajace

Hľadali sme liek asi rok a pol. Podarilo sa. Dostal homeopatikum na svoj stav, svoju osobu, presne ušité na mieru, ktoré mu veľmi pomohlo. Začal aktívnejšie, radostnejšie žiť. Chodí s „chalanmi" bicyklovať 70, 80, 100 km vzdialenosti. „Chalani" sa divia, aký je v tom dobrý, ako veľa vládze, hoci je z nich najstarší. Zomrel mu otec, dostával sa znova do takého stavu, ako bol. Neurózy, nespavosť. Tam sme to vyriešili aj homeopatikom, aj rozpravou s jeho už mŕtvym otcom. Vyrozprával sa mu, povedal mu všetko, čo mu nepovedal, keď ešte žil. Ale o inom som chcela písať.
Na kontrole bol smutný, utrápený. Tak sa pýtam, čože sa stalo? Začal mi rozprávať o jeho zajacoch. Má rád zvieratá. To je jeho život. Kozy, sliepky, zajace.... Také kozy ako mal on som ešte nevidela, vycvičené. Chodili za ním. A to mlieko mali fantastické. Dokonca zajaci mali svoje mená. Má zajaca Ferina, ktorý len tak behá po dvore a žerie mu z ruky orechy. Príde k nemu, keď si ujo sadne a oddychuje. Takže zajace. Začali mu dochnúť. Povedal mi, už mi zdochlo 21 zajacov a ostatným tiež nie je dobre. Vravel : Keď sa zajko naje, nafúkne sa mu brucho. Má hnačku. Celý zadok má zmáčaný. Je tam odporný smrad. Nechce žrať ani piť. Tisnú sa k sebe. A len tak posedávajú, schúlení pri sebe a bez života.
Zobrala som do rúk AKÚTNU TABUĽKU.
Zajaci boli s nízkou aktivitou. Omámení, otupelí – posedávali. Bolo im zima – tisli sa k sebe. Nechceli žrať ani piť – boli bez smädu. Podali sme ARSENICUM ALBUM 30 CH len jednu dávku všetkým zajkom.
Na druhý deň mi ujo natešený volá, že zajaci ožili. Už nemajú mokré zadky, nafúknuté bruchá a už aj jedia. Veľmi sa z toho radoval, lebo už robil veľa vecí a aj tak mu kapali.
Viackrát sme nemuseli opakovať dávku, zajačkovia žijú do dnes, ak neskončili na pekáči.